Otca Bezáka som vnímal ako charizmatickú osobu. Rozprával jasne a priamo. Priťahoval ľudí menej veriacich alebo neveriacich, dával šancu tým, ktorí nechceli žiť iba „zvykovú" vieru (niekoľko podobných kňazov už v Prahe máme, povedzme napr. v kostole u Nejsv. Salvátora). Odvolanie ma zaskočilo, nepáči sa mi, rád by som vedel, prečo k nemu došlo. Som veľmi zvedavý už od mala.
Napriek tomu sa nestaviam na odpor ani pápežovi Benediktovi, ani Cirkvi, nebudem z nej vystupovať a už vôbec to nemá šancu ohroziť moju vieru (sú veci, ktorých sa bojím viac). Myslím, že podobne zmýšľalo mnoho ľudí, ktorí podpísali Vyjadrenie podpory a solidarity trnavskému arcibiskupovi Mons. Róbertovi Bezákovi. Toto vyjadrenie sa nestavia na odpor rozhodnutiu Vatikánu.
Ak má manželstvo dvoch ľudí vydržať, je nutné rozprávať sa...veľa sa rozprávať. Je nutné počúvať jeden druhého. To, čo je Cirkev vo veľkom, je manželstvo v malom. Vzťah dvoch ľudí nefunguje, ak sa nerozprávajú. Bude Cirkev fungovať, ak sa medzi sebou nebudeme rozprávať? Dôvera je častokrát založená na dialógu.
Alebo je vina otca Róberta taká veľká, že je o nej lepšie pomlčať?
Mrzí ma, ak sa kvôli tomuto objavujú malé nedorozumenia vnútri Katolíckej cirkvi. Anton Selecký, ktorého si veľmi vážim, píše vo svojom komentári o tom, že sa veriaci stavajú na odpor...že „petícia voči rozhodnutiu Vatikánu je neprípustná". Ale veď tu nikto neprotestuje proti rozhodnutiu. Jediným odporom veriacich je odpor voči mlčaniu. Nemyslím si, že som nepriateľ Cirkvi, ak túžim po tom, aby sa veci vysvetľovali.
A kto bude mať osoh po odvolaní otca arcibiskupa? Selecký uvádza citát Lukáša Krivošíka („Našťastie, popri Katolíckej cirkvi je na Slovensku oficiálne zaregistrovaných ďalších tucet kresťanských (prevažne protestantských) cirkví. Nikto preto nemôže povedať, že je nútený zotrvávať v náboženskej organizácii, s ktorou nesúhlasí, ktorej vedenie vzbudzuje u neho pohoršenie alebo pri ktorej má pocit, že nedodržuje pravidlá, ktoré sama hlása."). Bojíme sa o to, že prídeme o bratov a sestry, ktorí pohoršení odídu do inej Cirkvi? Ja sa nebojím. Pevne vo viere zakorenený človek vydrží a bude svedectvom poslušnosti a pokory. Každý, kto sa cíti dotknutý, ale aj napriek tomu ostane verný Cirkvi, bude svedectvom pre tých, ktorí odídu. Veď už pred 50 rokmi niekdajší kardinál Ratzinger predpokladal, že "zvyková" viera skončí a ostanú len tí, ktorí s Bohom a v Bohu skutočne žili.
Odkazy:
http://www.magnificat.sk/2012/07/kauza-arc-robert-bezak-cssr-alebo-rozdel-a-panuj/
http://www.aktuality.sk/clanok/209625/komentar-komu-vadil-bezak/
http://www.postoy.sk/krestanstvo_2050_co_pride_okrem_levov
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=657108